piatok 16. marca 2012

Žlč


Žlč  
(grcholélatbilis) je hustá telesná tekutina, ktorá sa tvorí v pečeni. Tá sa zbiera v žlčníku a vylučuje sa počas trávenia žlčovými cestami do dvanástnika. Jej sfarbenie sa mení, podľa toho, v akom pomere sú zastúpené dôležité farbivá bilirubín a biliverdín cez žltú až po zelenú farbu. Keď je žlč veľmi hustá, ma až hnedastú farbu.
Žlč primárne slúži na vstrebávanie tukov. Emulguje lipidy, čo znamená, že ich premieňa na malé, tukovo štiepateľné lipazény. Žlč je taktiež médium na vylučovanie látok, ktoré sú ťažko rozpustné vo vode.
Pohyblivosť žlče v žlčovodoch a k tomu patriaca pohybová činnosť žlčníka a žlčových ciest sa nazýva cholekinetika.

Žlč obsahuje 82% vody a elektrolytov. Je ľahko zásaditá (alkalická). Najdôležitejšou súčasťou žlče sú ale minerálne soli (12%), ktoré majú centrálnu úlohu pri trávení tukov.
V žlči sa nachádzajú prvky ako lecitínfosfolipidy (4%), cholesterín (0,7 %) a odpadové produkty pečene, ktoré sa dostávajú do tráviaceho traktu a odtiaľ sa vylučujú stolicou z tela. Ďalšou zložkou žlče je bilirubín, ktorý vzniká hlavne rozpadom červených krviniek (hemoglobín).
Farba žlče vzniká prostredníctvom žlčových farbív: žltkastého bilirubínu a zelenkastého biliverdínu. Bilirubín sa rozkladá v črevách prostredníctvom tam sa nachádzajúcich baktérií na sterkobilínbilifuscín a mezobilifuscín, ktoré dávajú stolici charakteristickú hnedú farbu.
Transport cholesterínu v žlči sa deje v micélach, ktoré sa skladajú z lecitínu, cholesterínu a žlčových solí. Vzájomný pomer a koncentrácia týchto troch látok nesmie mať veľké výkyvy, aby transport mohol fungovať. V opačnom prípade cholesterín kryštalizuje a tvoria sa žlčové kamene.

štvrtok 9. februára 2012

Vtáky

Vtáky


 Povrch tela tvorí viacvrstvová koža , s ktorej vyrastajá perie. Pohyb: Majú vnútornú kostru, na ktorú sa upínajú svaly. Základ chrbtica zo stavcov. Pohyb umožňujú
kostrové svaly u vtákov lietanie. Vtáky majú duté kosti. 

Dýchanie
 Bohato zriasnené pľúca. Majú vzdušné vaky – lalokovité výbežky zasahujúce do častí tela a dutých kostí.
Sú zásobarňou vzduchu a nadľahčujú telo vtáka. 

Tráviaca sústava:  zobák ,ústna dutina, slinné žľazy, hltan, pažerák, žalúdok – potrava sa čiastočne natrávi, dvanástnik – sem ústi žlčník a podžalúdková žľaza, tenké črevo – trávenie a vstrebávanie,slepé črevo – začiatok hrubého čreva, hrubé črevo, kloaka.
Potrava sa zhromažďuje v hrvole, kde sa zvlhčuje a zmäkčuje. Pri vtákoch živiacich sa prevažne semenami rozkladajú potravu tráviace šťavi v žľaznatom žalúdku a z neho potrava prechádza do svalnatého žalúdka, kde ju mohutné svaly a drobné kamienky rozdrobujú. 

Vylučovanie:
Plynné látky: dýchacia sústava.
Tuhé látky: tráviaca sústava.
Tekuté látky: močová sústava.
Močová sústava: obličky, močovody, močový mechúr, kloaka. Vtáky majú pravé obličky. 

Cievna sústava: zatvorená, krv – krvná plazma, červené a biele krvinky a krvné doštičky. Srdce – má 2 predsiene a 2 komory. . Rozvádza krv po tele. Krv prúdi cievami. Majú malý a veľký krvný obeh.

Regulácia: Hormonálnu sústavu tvoria žľazy s vnútorným vylučovaním. Vylučujú hormóny. Mozog- tvoria neuróny. Dobre vyvinutý predný mozog, v ktorom prebiehajú podmienené a nepodmienené reflexy. Predný mozog sa skladá z 2 pologúľ rozdelených na laloky a závity. Čuchové bunky – nosová dutina. Chuťové bunky v ústach. Hmatové bunky – po celom tele. Zrakový orgán – oko – dobre vyvinutý zrak. Sluchový orgán - ucho – dobre vyvinutý sluch. Majú rovnovážny orgán.
Rozmnožovanie: vnútorné. Okolo oplodneného vajíčka sa utvorí bielok, papierové blany a vápenatá škrupina. Základom zárodku je zárodočný disk. Mláďatá kŕmivých vtákov sa liahnu holé, slepé a musia sa kŕmiť. Mláďatá nekŕmivých vtákov sa liahnu operené a schopné samostatne prijímať potravu.

 



 

štvrtok 26. januára 2012

Auto na vzduch



V dvojitej podlahe vozidla sú kevlarové nádrže do ktorých sa naženie stlačený vzduch pod tlakom až 750 bar a tento tlak potom slúži na pohon vozidla , s dojazdom cca 300 km. Natankovanie nádrží trvá cca 3 minuty na špeciálnej čerpacej stanici, alebo u vás doma pomocou prípojky na 220 V a vstavaného kompresora s výkonom 5 kW za cca 4 hodiny. Aby takéto auto malo čo najväčší dojazd musí mať motor schopnosť v čo v najväčšej miere využiť energiu tlaku v nádržiach. K tomu slúži špecíálne usporiadanie motora s dvomi piestmi a celkove je konštrukcia auta založená na 70-tich patentoch z čoho 50 je celosvetových. Geniálny je spôsob vedenia piestu dvojitou OJNICOU ktorá eliminuje zastávky piesta v mrtvej polohe. Existuje niekoľko variant motorov a nádrží pre rôzne pracovné tlaky a použitia napríklad pre vysokozdvižné vozíky, malé nákladné autá, pracovné mechanizmy. Auto ma výkon motora cca 45 kW a má velmi velký krútiaci moment už od nízkych otáčok. Hmotnosť sa pohybuje okolo 950 Kg a karoséria je z plastov a penového materiálu. Vzduch nasávaný do valcov je na svojej ceste filtrovaný, a tak auto nielenže prostredie neznečisťuje, ale ho čistí. Keďže sa vzduch v motore rozpínaním ochladzuje a to dokonca až do – 30°C, môže byť rovno odvádzaný do klimatizačného zariadenia a takto vlastne získame klimatizáciu zadarmo. Špeciálna je aj kabeláž, kedy vlastné rozvody zaisťuje jeden kábel po celom aute a jednotlivé prvky sú riadené počítačom z toho istého kábla. Motor auta je mazaný rastliným olejom a stačí ho dolievať každých 50 000 km.
  Auto má najdlhší dojazd pri cca 60 km/h a maximálnu rýchlosť 110 km/h
Motor sa vyrába v rôznych variantách MID EV1 až MID EV3 a prevádzka je velmi príjemná, motor má plynulý rozjazd a je velmi tichý. Tiež objem nádrží a tlak v nich je rôzny podla vyhotovenia vozidla.

Náklady na 100 km sa odhadujú na 1 € za tankovanie alebo výrobu stlačeného vzduchu a cena vozidla podla vyhotovenia a typu na 9 000 € až na 14 000 €
  Motor je veľmi jednoduchej konštrukcie, tak sa predpokladá vysoká životnosť a malé prevádzkové náklady. Karoséria je zo sklolaminátu s ocelovým rámom. 

Vývoj a zrenie mozgu

Mozog sa vytvára z kraniálnej časti neurálnej trubice, kde vznikajú tri vzájomne prepojené rozšírenia:
  • prosencephalon (gr. pro - pred, enkefalon - mozog) - základ pre predný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
    • telencephalon (gr. telos - koniec) - koncový alebo veľký mozog
    • diencephalon (gr. dia - medzi) - medzimozog
  • mesencephalon (gr. mesos - stredný) - základ pre stredný mozog
  • rhombencephalon (gr. rhombos - kosoštvorec) - základ pre zadný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
    • metencephalon - (gr. met) - Varolov most a mozoček
    • myelencephalon - (gr. myeolos - miecha) - základ predĺženej miechy
Vývoj a dozrievanie mozgu je veľmi zložitý a komplexný proces biologických a chemických zmien. Počas zrenia dochádza k rastu počtu i veľkosti neurónov a neuroglie, k tvoreníu nových vájomných spojení nervových buniek a k myelinizácii. K najdôležitejším procesom patrí gyrifikácia a myelinizácia mozgu.