Žlč
(gr. cholé; lat. bilis) je hustá telesná tekutina, ktorá sa tvorí v pečeni. Tá sa zbiera v žlčníku a vylučuje sa počas trávenia žlčovými cestami do dvanástnika. Jej sfarbenie sa mení, podľa toho, v akom pomere sú zastúpené dôležité farbivá bilirubín a biliverdín cez žltú až po zelenú farbu. Keď je žlč veľmi hustá, ma až hnedastú farbu.
Žlč primárne slúži na vstrebávanie tukov. Emulguje lipidy, čo znamená, že ich premieňa na malé, tukovo štiepateľné lipazény. Žlč je taktiež médium na vylučovanie látok, ktoré sú ťažko rozpustné vo vode.
Pohyblivosť žlče v žlčovodoch a k tomu patriaca pohybová činnosť žlčníka a žlčových ciest sa nazýva cholekinetika.
Žlč obsahuje 82% vody a elektrolytov. Je ľahko zásaditá (alkalická). Najdôležitejšou súčasťou žlče sú ale minerálne soli (12%), ktoré majú centrálnu úlohu pri trávení tukov.
V žlči sa nachádzajú prvky ako lecitín, fosfolipidy (4%), cholesterín (0,7 %) a odpadové produkty pečene, ktoré sa dostávajú do tráviaceho traktu a odtiaľ sa vylučujú stolicou z tela. Ďalšou zložkou žlče je bilirubín, ktorý vzniká hlavne rozpadom červených krviniek (hemoglobín).
Farba žlče vzniká prostredníctvom žlčových farbív: žltkastého bilirubínu a zelenkastého biliverdínu. Bilirubín sa rozkladá v črevách prostredníctvom tam sa nachádzajúcich baktérií na sterkobilín, bilifuscín a mezobilifuscín, ktoré dávajú stolici charakteristickú hnedú farbu.
Transport cholesterínu v žlči sa deje v micélach, ktoré sa skladajú z lecitínu, cholesterínu a žlčových solí. Vzájomný pomer a koncentrácia týchto troch látok nesmie mať veľké výkyvy, aby transport mohol fungovať. V opačnom prípade cholesterín kryštalizuje a tvoria sa žlčové kamene.